Internetový obchod
HLADOHLAS Group - <p></p><p> Skutočné udalosti pospletané do neuveriteľného príbehu o dvoch chlapcoch, ktorí prišli na svet v jednej nemocnici v rovnakej minúte. Cesty sa im skrížia znova o šesť rokov v spoločnej školskej lavici. No kým jeden z nich je milovaný, obklopený láskavou rodinou, druhý ani len netuší, ako milujúca rodina vyzerá. Pôjdu ďalej spoločnou cestou? Rozvinie sa ich náhodné stretnutie do priateľstva a bude jeden súčasťou druhého aj napriek rozdielom prostredia, v ktorom vyrastajú? Ako sa vyrovnajú s prekážkami, ktoré im rozdielnosť svetov denne prináša? A ktorý z nich je génius? Priveľa otázok, na ktoré nájdete odpovede v príbehu Martina a Reného, keď prebalíte génia.</p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">Ukážka z kniha Prebaľovala som génia:</span></p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">– Ale veď máš iba pätnásť rokov! Nemôžem ťa pustiť samého do Thajska! – protestovala mama hlasno.</span></p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">– Chcete zbuntošiť celý dom? Čo je to tu za krik? – do kuchyne vošiel Dušan iba v pyžamových nohaviciach.</span></p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">– Vieš, kam sa chystá? – otočila sa na muža a na chlapca ukázala rukou.</span></p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">– No, povedz ockovi, kam sa chystáš! – obrátila sa na syna a rukou hodila na manžela. Ten nadvihol obočie, čím naznačil, že čaká odpoveď.</span></p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">– Idem do Thajska, – oznámil aj jemu tak presvedčivo, akoby to bola tutovka.</span></p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">– Aha. A načo tam ideš?</span></p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">– Na celosvetovú chemickú olympiádu.</span></p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">– Dobrýýý, – zatiahol Dušan uznanlivo, na čo ho Janka štuchla lakťom. Nič si z toho nerobil a pokračoval ďalej v otázkach:</span></p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">– A to ideš len tak, bez poriadnej prípravy? Také niečo má predsa postupnosť, – pripomenul otec logicky.</span></p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">– Veď má. Najprv vyhrá školské kolo chemickej olympiády, potom krajské, potom celoštátne a potom pôjde do Thajska, – vymenovala Janka a v tom rozrušení si ani neuvedomila, ako smiešne to vyznelo. Dušan sa ani neunúval pripomenúť, že už len zvíťaziť v školskom kole medzi staršími a skúsenejšími študentmi nebude žiadna sranda.</span></p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">– No to je jasné. A kedy sa to koná? – nedalo mu.</span></p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">– O necelé dva roky.</span></p> <p align="left" dir="ltr"> <span lang="sk" xml:lang="sk">– Aha. Takže vy mi chcete povedať, že tu o pol dvanástej v noci po sebe kričíte preto, lebo ty ho nechceš o dva roky pustiť niekam, kam ešte vôbec nie je isté, či tam pôjde? Tak dobrú noc, – pokrútil hlavou a odišiel do spálne. Janka so synom tam zostali stáť a pozerali na seba. Najprv sa jeden na druhého začali usmievať, postupne im bolo vidieť zuby a o chvíľu sa kuchyňou rozliehal ich hlasný smiech.</span></p> <p align="left" dir="ltr"> </p>